Mesiac lásky, máj, je ako stvorený na svadbu, pri ktorej si zaľúbení ľudia sľubujú lásku na celý život. Niekedy sa ich sľub naplní a inokedy nie... ešte stále sa verí, že k naplneniu sľubu lásky môžu pomôcť aj svadobné rituály, ktoré by sa mali dodržiavať. Určite nezabudnite na niečo staré, niečo nové, niečo požičané a niečo modré. A hlavne na lásku a toleranciu, ktorá je v šťastnom manželstve nevyhnutná.
Podstata svadby našich predkov
Podstata svadby našich predkov bola veľmi odlišná od našich dnešných predstáv. Naši prarodičia sa spájali do manželských zväzkov, lebo pre nich znamenali ochranu a lepšie prežitie ako život osamote. Až neskôr, postupne a veľmi pomaly sa začali ľudia sobášiť preto, lebo sa ľúbili, chceli mať spolu deti a žiť pod jednou strechou. Napríklad socializmus podporoval svadby dvoch ľudí a počatie dieťaťa tým, že novomanželom prideľoval firemné alebo štátne byty. Keď bol človek slobodný a bezdetný nemal na takéto privilégium nárok.
Svadobné tradície prechádzali testom času
Lúčenie sa so slobodou
Rovnako ako ostatné svadobné tradície, i táto prešla testom času. Úplne prvé „lúčenie sa so slobodou“ pochádza z 5. storočia zo Sparty, kde vojaci slávili a pripíjali ženíchovi v predvečer jeho svadby. Oslavy lúčenia sa so slobodou mali za účel uvoľniť nervozitu a napätie ženícha pred jeho veľkým dňom.
Družičky
Tradícia družičiek pochádza z dôb, kedy sa svadby začali plánovať. Niekoľko dní pred svadbou najstaršia družička čiže dvorná dáma navštevovala nevestu. Mala dohliadnuť na upletenie svadobného venca a pomôcť neveste s obliekaním. Ostatné družičky zaisťovali zdobenie svadobnej tabule. Už v minulosti nosili družičky šaty podobné šatám nevesty, zatiaľ čo spoločníci ženícha boli oblečení podobne ako ženích. Táto tradícia mala zabrániť zlým duchom, ktorí by chceli ublížiť novomanželom. Rovnaké oblečenie by ich zmiatlo, nevedeli by, kto je ženích a kto nevesta.
Svadobná kytica
Predtým, než sa začali viazať svadobné kytice z kvetín, používali ženy aromatické kytice z cesnaku, byliniek a obilia na odohnanie zlých duchov. Postupom doby boli nahradené kvetinami symbolizujúcimi plodnosť a večnú lásku.
Svadobné šaty
Svadobné šaty neboli vždy také honosné a biele ako dnes. V 18. storočí nosili chudobné nevesty jednoduché šaty. Svojmu budúcemu manželovi nevesta tak dávala najavo, že si do manželstva nič neprináša, a že ho ani nezaťaží žiadnym dlhom. Biele svadobné šaty sa nosia až od polovice 19. storočia. Do tej doby si nevesta vždy obliekala svoje najlepšie šaty, ktoré mohli byť i v rôznych farbách.
Nevestin závoj
Závoje pôvodne nosili slobodné ženy ako symbol skromnosti. Pri dávnych svadbách muži zjednávali kúpu nevesty s jej otcom. Pri svadobnom obrade mala nevesta závoj ako symbol pokory a poslušnosti. Nevestu mohol ženích uzrieť až po obrade. V 16. storočí prišla do módy čelenka s jemným závojom. Čipkované závoje prišli do módy po svadbe kráľovnej Viktórie v roku 1840.
Svadobné prstene
Tradícia zásnubného prsteňa patrí k najstarším zo všetkých svadobných tradícií a rituálov. Skoro každá civilizácia vrátane Egypťanov používala prsteň ako symbol manželskej zmluvy. Pre Egypťanov krúžok predstavoval večnosť. Prvé prstienky boli spletené z trávy, sena, kože, kostí a slonoviny. Po vynájdení kovu sa začali vyrábať prstienky kovové. Nezáležalo na tom, na akom prste sa človek rozhodol prsteň nosiť. Tak, ako v minulosti, aj dnes sa manželské puto považuje za uzavreté po vyrieknutí svadobného sľubu. Dnes sa najčastejšie prsteň nosí na prstenníku ľavej ruky. Tento zvyk pochádza od Egypťanov, ktorí verili, že žila na ľavej ruke je priamo spojená so srdcom.
Diamant na snubnom prsteni sa po prvýkrát objavil v stredovekom Taliansku a vďaka svojej tvrdosti sa stal znamením trvalej lásky. Hovorí sa, že snubný prsteň by sa nemal kupovať v piatok, lebo to prináša smolu.
Svadobná torta
Svadobné torty tvoria časť svadobného rituálu už od stredoveku. V Ríme boli prvými svadobnými tortami bochníky pšeničného chleba. V priebehu obradu sa chlieb rozlomil nad hlavou nevesty ako požehnanie dlhého života a mnohých detí. Hostia často omrvinky zjedli, aby mali šťastie. V stredovekom Anglicku priniesli svadobní hostia malé tortičky alebo koláče na obrad ako darček pre novomanželov. Koláče sa kládli jeden na druhý a čo možno najvyššie, aby bolo znemožnené novomanželom sa pobozkať nad všetkými koláčmi. Pokiaľ sa dokázali pobozkať, bolo to znamenie života v hojnosti. Odtiaľ poschodová torta, tak ako ju poznáme dnes. Uchovať jednu porciu zo svadobnej torty patrí rovnako ku starým tradíciám. Aby zväzok vydržal, novomanželia si zmrazia vrchné poschodie svojej svadobnej torty a zjedia si ho spoločne pri prvom výročí.
Niečo staré, niečo nové, ...
„Niečo staré, niečo nové, niečo požičané, niečo modré a strieborniak v črievici“. Fráza prinášajúci šťastie pochádza pôvodne z viktoriánskeho Anglicka. Niečo staré symbolizuje puto k rodine nevesty a minulosti. Nevesty často nosia starý rodinný šperk. Niečo nové znamená šťastie a úspech v novom živote nevesty. Niečo požičané predstavuje lásku a podporu rodiny a priateľov v prípade potreby. Niečo modré by mal byť predmet, ktorý symbolizuje vernosť a lojálnosť. Nevesty si často vyberajú modrý podväzok alebo stuhu. Strieborná minca v črievičke je požehnaním hojnosti.