Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo ste si vybrali práve toho partnera, ktorého máte? Prečo sa nápadne, či už vzhľadom alebo správaním, podobá na vášho otca či mamu? Respektíve, prečo je úplne iný ako váš rodič? Niektoré teórie tvrdia, že veľkú úlohu pri výbere partnera zohrávajú práve rodičia.
Za všetkým je vpečatenie
V psychológii platí tzv. pravidlo „sexuálneho imprintingu“. Podľa neho si počas raného detstva vpečatíme do pamäte rysy najbližších príbuzných a neskôr ich používame ako šablónu pri výbere partnera. Výskumy preukázali, že máme tendenciu preferovať u partnerov podobnú farbu očí a vlasov, akú mal rodič opačného pohlavia. Veľmi dôležitú úlohu však zohráva kvalita vzťahu s rodičom. Ženy preferujú u mužov podobné rysy tváre, aké mal ich otec len v prípade, že vzťah s ním hodnotia ako pozitívny. Jedná sa o pozitívny sexuálny imprinting.
A čo ak vzťah s rodičom nie je dobrý?
Ak vzájomný vzťah s rodičmi nie je vrúcny, ale plný konfliktov dochádza k negatívnemu sexuálnemu imprintingu. Podľa neho sa podvedome vyhýbame na budúcom partnerovi znakom, ktoré nám nejakým spôsobom pripomínajú neobľúbeného rodiča. Alebo naopak, nedokážeme vyhľadávať iné, lebo nepoznáme iný model (ak si napríklad dcéra alkoholika vezme za muža práve alkoholika).
Teórii je niekoľko...
Partnera si vyberáme na základe princípu podobnosti alebo odlišnosti. Tzv. „bio-logika“ tvrdí, že inštinktívne siahame po partnerovi, ktorý je schopný zaistiť, či zvýšiť šance na prežitie nášho druhu. Inou zásadou sa riadi teória, ktorá tvrdí, že si primárne vyberáme partnera na rovnakej úrovni ako sme my. Zohľadňujeme temperament, povahové vlastnosti a dotykovú sféru. Menej známa je teória, podľa ktorej je dôležitým faktorom to, akým spôsobom nám potenciálny partner dokáže zdvihnúť sebavedomie a hodnotu.
Výber partnera podľa vzoru otca.
Teória výberu partnera podľa vzoru otca prízvukuje, že sa to deje preto, lebo ide o prvého muža v živote ženy, s ktorým má mnoho zážitkov. Tie sa uložia a neskôr sa objaví túžba zažívať ich opäť s mužom, ktorý sa na otca podobá. Príčinou zamilovanosti vraj nie sú kvality partnera, ale „hra“ mozgu, ktorý si ho zamenil s rodičom. V partnerovi hľadáme ideálneho kandidáta, ktorý nám dokáže vynahradiť všetky psychické a citové ujmy, prípadne uspokojiť naše detské potreby.
Iná motivácia vstúpiť do vzťahu.
Motivácia ľudí vstúpiť do vzťahu s konkrétnym človekom môže byť rôzna. Okrem dôvodov, ktoré súvisia s pôvodnou rodinou, medzi najčastejšie patrí solventnosť partnera a jeho schopnosť zabezpečiť rodinu, spoločenské postavenie, fyzická atraktivita či podobný rebríček hodnôt.