S pribúdajúcimi rokmi sa menia naše myšlienky, činy, aj pohľad na život a lásku. To, ako sa ľudia a ich vedomie v priebehu rokov menia, záleží hlavne od toho, aký život žijú, akými zdrojmi poznania sa obklopujú, aké majú životné ciele a hodnoty, ktoré preferujú. Dôležité je tiež odhaliť, aké máme poslanie vo svojom živote.
To veľmi pomáha pri hľadaní správnej cesty. Keď človek túto cestu odhalí, mnoho vecí sa začne okolo neho meniť. Začína byť menej podráždený, spokojnejší, akceptuje svoj život taký, aký je a lepšie rozumie súvislostiam, ktoré sa okolo neho dejú. Ak sa aj deje niečo nepríjemné, človek s vyššou úrovňou vedomia tuší, prečo sa to deje. Cesta duchovného prebúdzania a zvyšovania vedomia je dlhá, a preto si často ani nevšimneme, že už po nej kráčame. To, že kráčame po správnej ceste a teda aj zvyšujeme hladinu nášho vedomia zistíme podľa týchto znakov:
Užívame si čas strávený osamote
Začíname si uvedomovať hodnotu času, ktorý patrí iba nám a našim myšlienkam. Vychutnávame si ticho. Vonkajšie stimuly, ktoré sú stále nástojčivejšie a hlasnejšie, nás často oberajú o schopnosť počúvať náš vnútorný hlas, preto si samotu vieme oceniť. Duchovne prebudení ľudia dobre vedia, že práve v tichu môžu objavovať svoju vlastnú podstatu a robiť správne rozhodnutia.
Nebojíme sa plávať proti prúdu
Rozumieme tomu, že každý z nás je svojím spôsobom iný a to robí tento svet zaujímavým. Preto sa nebojíme ukázať, čím sme iní ako ostatní. Odmietame prispôsobovať sa spoločenským trendom a razíme si svoju vlastnú cestu. Neporovnávame sa, nesúperíme, ideme za svojím cieľom.
Neveríme všetkému, čo počujeme
Triedime informácie, ktoré sa k nám dostávajú. Zrazu jasne vidíme, koľko z nich je nesprávnych, či nepresných. Skôr, než sa rozhodneme, niečomu veriť, dôsledne všetko analyzujeme a robíme si vlastný prieskum.
Máme otvorenú myseľ
Máme svoje vlastné nápady, myšlienky a názory, ale vnímame aj názory iných. Sme otvorení aj iným uhlom pohľadu a bez problémov si vypočujeme aj stanovisko druhých. Z protikladných názorov sa dokážeme poučiť a využiť ich na svoj rast. Uvedomujeme si, a pripúšťame, že naše názory nie sú vždy správne. To je základný prejav otvorenej mysle.
Nie sme otrokom vlastného ega
Žijeme v časoch, keď si mnohí myslia, že na prvé miesto treba vždy postaviť seba a hľadať uznanie, obdiv a vlastnú hodnotu. Keď sa nám zvýši stav nášho vedomia, tak zistíme, že to všetko je klam. Oslobodení od očakávaní spoločnosti na vlastnej koži pocítime vyššiu pravdu vesmíru a pochopíme, akú úlohu zohrávame v jeho dokonalom pláne.
Nepociťujeme nenávisť a vieme ovládať hnev.
Všetci vieme, že hnev nám často odoberá energiu a zhoršuje náladu. Tak, ako nás ovplyvňuje láska, tak nás ovplyvňuje aj nenávisť. Nenávisť je vlastne hnev. Hnev je emócia, za ktorou sa často skrýva bezmocnosť, strach, smútok, hanblivosť, sklamanie, žiarlivosť a ďalšie negatívne pocity. Ľudia cítia hnev a nenávisť často preto, lebo neradi rozprávajú o svojich pocitoch. Niekto sa radšej rozzúri, ako by mal priznať sebe aj iným, že ho niečo sklamalo, že žiarli alebo závidí. Ak dokážeme o svojich pocitoch otvorene rozprávať, hnev a nenávisť už nemá v našom živote miesto.
Prestávame sa porovnávať s inými a nepociťujeme žiarlivosť
Každý človek má sklon porovnávať sa s druhými. Niekedy sa porovnáva s tými, ktorí majú menej a častejšie možno s tými, ktorí majú viac než my. Účinok je v každom prípade negatívny. Keď svoj život stále viac a viac napĺňame láskou a súcitom, prestávame sa starať o to, čo majú iní ľudia. Uvedomujeme si vlastné úspechy a neúspechy ako vzácne a nenahraditeľné. Automaticky začíname pociťovať oveľa viac radosti, a dokonca sa dokážeme úprimne tešiť aj z úspechov iných. To je stav, keď už vieme, že všetci ľudia si zaslúžia byť šťastní.
Nebojíme sa neúspechu, ani neistoty
Za správnych okolností môže byť práve neúspech jedným z kľúčových faktorov nášho rozvoja. Život nás skúša a zo všetkého pozitívneho i negatívneho musíme vyťažiť a využiť pre seba to najlepšie. Keď si začneme uvedomovať, že neúspech nám môže pomôcť k rastu a k novému poznaniu, tak sme na dobrej ceste rozvoja svojho vedomia. Keď človek dosiahne vyššiu úroveň svojho vedomia, aj neistota sa začína vytrácať z jeho mysle. Keď cítime lásku, odovzdanosť a nádej, väčšinou neistota už nemá v našom živote miesto.