Základom magickej vedy v starom Egypte boli čarovné texty a zaklínadlá. Bolo to zaklínanie slúžiace na privolanie, spútanie, odoslanie, prípadne vyháňanie astrálnych bytostí. Prednášanie zaklínadla, či už spamäti alebo zo zápisu, malo vždy imperatívny charakter, bolo patrične vokalizované a sprevádzané magickými gestami. Aj keď sa najstaršie zaklínadlá vyskytovali iba vo forme rozkazu či zákazu, neskôr sa spájali s inými textami a vsuvkami do zložitých celkov. Čarovné zaklínadlá sa často stávali predmetom prísneho utajovania, ktoré nesmel vidieť nikto okrem majiteľa – inak by stratili účinnosť.