Už prastaré civilizácie vedeli, že našu planétu obklopuje energetická sieť vytvárajúca pletivo siločiar, ktoré udržiavajú v činnosti obrovské kryštály umiestnené pod zemskou kôrou. Na miestach vzájomných energetických krížení budovali rozvinuté kultúry podľa znalosti posvätnej geometrie svoje kultovné strediská a chrámy. Vedeli, že sú to vzácne miesta koncentrácie energií, pomocou ktorých mohli posilňovať svoje zdravie, ale sa aj ľahšie napojiť na prúdy vesmírnej energie.

Stretávame sa s rozličnými ľuďmi, prežívame emócie, usilujeme sa naplniť svoje sny. Na tejto ceste však neraz narážame na prekážky, frustrujúce situácie, ktoré si želáme neprežiť, znegovať, odstrániť. Hneváme sa, sme zúfalí, kapitulujeme... Odmietame prijať a precítiť všetko, čo nám život pripravuje a vyvíjame zúfalý odpor. Sme nešťastní, apatickí... Chvíľami sa nám zdá, že už-už sa karta obracia a... o nejaký čas sa všetko opakuje. Kým si totiž neuvedomíme, že v sebe disponujeme istou „výbavou“, vďaka ktorej do nášho života vstupujú situácie a ľudia, ku ktorým máme istú afinitu, zo začarovaného kruhu tých istých problémov sa nám vystúpiť nepodarí. Zažiť, prijať a precítiť, to sú tri základné kroky k sebaprijatiu. Nimi akoby sme potvrdzovali, že akceptujeme to, čo si svojim životom sami pripravujeme.

Najprirodzenejším prejavom duchovnosti v živote človeka je úprimná radosť. Radosť pri pohľade na oblohu, na stromy v lese pri každom počasí. Radosť v naplnenom vzťahu k deťom, k partnerovi. Radosť z výsledku tvorivej činnosti. Radosť z kolegiálnych vzťahov na pracovisku, s obchodnými partnermi. Radosť z každého pozitívneho kroku pri zmene k lepšiemu zdraviu, vzťahu a k životu ako takému.

Cit pre krajinu a umiestnenie bydliska sme v sebe kultivovali niekoľko tisíc rokov, ale nástupom hromadnej panelákovej výstavby sme sa ho postupne zbavovali. Teraz však nastala doba, kedy ľudia opúšťajú sídliská, sťahujú na predmestia, niekedy aj na dediny, či polosamoty a hľadajú ideálny domov pre seba a svoju rodinu. Jednou z možností ako nájsť miesto pre správny domov je aj využitie čínskeho umenia bývania Feng šuej, ktoré nás učí, ako si usporiadať život v súlade so silami vesmíru.

Smrť je bránou do nového života, iného "tela", cestou k šťastiu a naplneniu duše. Kresťanská tradícia hovorí, že smrť je čosi konečné. Národy Východu však veria, že smrť je len "zmenou šatu" a že sa znova vraciame na Zem v novom tele. 0 tom sú presvedčení aj mystici všetkých čias. Tibetskí lámovia, ktorí bežne dokážu vystúpiť zo svojho tela, to vedia celkom iste.

Ak sa chcete cítiť príjemne a túžite po úspechu v práci, zariaďte si kanceláriu podľa feng shui. A povýšenie na seba nedá dlho čakať.

Zrkadlo je našim verným sprievodcom počas celého života. Vnímame ho ako samozrejmú súčasť nášho domova, pričom nám ani nezíde na um, že zrkadlo vie aj iné kúsky ako byť iba odrazom nášho momentálneho výzoru. Prostredníctvom magických zrkadiel sa vraj dá nahliadnuť do sveta, ktorý je inak pred našimi zmyslami skrytý.

S neviditeľným svetom komunikovali ľudia v predchádzajúcich vekoch pomocou obradnej mágie, vyvolávaním duchov mŕtvych, napojením sa na duchov prírody. Využívali zvuk, zariekavali, bubnovali, pískali, tancovali... V minulom storočí klasickí prívrženci mágie používali pri obradoch hlavne vodu. Tu však treba podotknúť, že j krv obetovaných zvierat a ľudí je vlastne voda. Považovali ju za najspoľahlivejšie lákadlo pre duchov. Z literárnych postáv je známy Odysseus, ktorý dal vykopať priekopu a naplnil ju mliekom a krvou obetovaných zvierat, aby prilákal duchov. Chcel odpoveď, ako sa dostať z neznámych končín, kde blúdil.

Nástupom 3. tisícročia nastal v našich podmienkach rozmach regresnej hypnózy. Mnohí sa túžia dozvedieť, kým a čím boli v predošlom živote, prípadne životoch. Objavili sa mnohí pseudojasnovidci, ale aj viac či menej kvalifikovaní hypnotizéri, uvádzajúci svojich klientov do hypnózy, v ktorej títo rozprávajú... Spomínajú mená známych faraónov, kráľov, vojvodcov, panovníkov, či panovníčky... Akoby obyčajný človek pospolitosti ani neexistoval.